Tepelnoizolačné omietky
Tepelnoizolačné omietky sa uplatňovali v minulosti najmä v osemdesiatych rokoch. Použili sa napríklad vo veľkom rozsahu na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obvodového plášťa bytových domov konštrukčného systému B 70 na východnom Slovensku. Maximálna hrúbka vrstvy tepelnoizolačnej omietky bola vtedy 60 mm. Vrstva sa vytvárala na pletive omietky.
V súčasnosti používané tepelnoizolačné omietky sú vo výrobnom programe mnohých výrobcov zatepľovacích systémov. Samotnými tepelnoizolačnými omietkami, vzhľadom na ich tepelnotechnické parametre a techologický postup vytvárania nie je možné zlepšiť tepelnotechnické parametre obvodového plášťa starších budov tak, aby sa splnili požiadavky na stavby z hľadiska tepelnotechnickej kvality, energetickej náročnosti a hygienických podmienok.
Z uvedeného dôvodu sa v súčasnosti tepelnoizolačné omietky používajú predovšetkým pri novostavbách na zlepšenie tepelného odporu obvodovej steny ako náhrada klasickej jadrovej omietky.
Okrem toho je v niektorých odôvodnených prípadoch vhodné použiť tieto omietky na zlepšenie tepelnotechnických parametrov lokálnych detailov obvodového plášťa. Pre kvalitu akejkoľvek a teda aj tepelnoizolačnej omietky je dôležitá kvalita podkladu, ktorý musí byť najmä dostatočne drsný, rovnomerne nasiakavý, bez uvoľnených častí, bezprašný a tiež očistený od prípadných farieb alebo mastnoty.
Najčastejšie používané tepelnoizolačné omietky je možné rozdeliť podľa materiálovej bázy na:
- ľahčené jadrové omietky
- tepelnoizolačné omietky na báze perlitu
- tepelnoizolačné omietky na báze granulátu EPS